Rok sa s rokom stretol a 15. apríla 2020 uplynie už 12 mesiacov, čo sme všetci prišli o vežu na Chráme Matky Božej v Paríži. Veru, prišlo to celkom nečakane a teraz sme opäť skúšaní trochu inak. Tiež nečakane. Za normálnych okolností by som sa rozplývala ako je veľkonočné obdobie spojené s jarou v plnom prúde, zo všetkých výkladov v meste by na mňa vyskakovali menšie i väčšie čokoládové dobroty a vo vzduchu by tak krásne voňala jar za sprievodu trilkovania vtákov. Ono sa to v podstate aj tak deje, len to môžeme vnímať o niečo menej, keďže sme do odvolania v aktuálnom obmedzení. Našťastie, niektoré veci sa dejú aj bez ľudského zásahu, najmä v prírode. A tá teraz regeneruje zo všetkých síl svoje zanedbávané miesta a jar si „ide svoje“ na plné obrátky.

Prílet veľkonočných zvonov naplnených čokoládou

Páčili by sa Vám obrovské zvony naplnené vajíčkami z čokolády ? Vo Francúzsku to podľa kresťanských tradícií, pochádzajúcich zo 7. storočia, býva tak, že všetky zvony stíchnu od Ježišovej smrti na Zelený štvrtok až do Veľkonočnej nedele do dňa jeho zmŕtvychvstania. Deje sa to na znak obrovského smútku z Ježišovho utrpenia a smrti. Krásne vyzdobené a pestrofarebnými stužkami skrášlené zvony s krídlami odlietajú do Ríma, kde ich požehná pápež. Potom sa s veľkou radosťou a hlasným zvonením vracajú na Kristovo zmŕtvychvstanie. Oznamujú všetkým dobré správy. Zvony sú naplnené čokoládovými vajíčkami, ktoré sa rozsypú do všetkých parkov a záhrad, aby ich deti vybavené košíkmi s nadšením mohli hľadať.

Lovenie alebo hľadanie vajíčok tzv. „chasse aux oeufs“

Každoročne sa v tomto období konávajú v Paríži a okolí lovecké aktivity okolo vajíčok. Mnohé miesta, hlavne parky, záhrady a zoologické záhrady, sa premenia na pomyselné poľovnícke revíry. Hľadanie vajíčok je  jednou z najočakávanejších a najobľúbenejších aktivít detí počas roka. Celé rodiny s deťmi sa vydávajú na výpravy do okolitých zámkov v Île-de-France  (francúzsky ostrov okolo Paríža), aby spolu strávili príjemný jarný čas počas dvojtýždňových prázdnin, ktoré už prebiehajú.

Najväčšie vo Francúzsku a veľmi populárne  je hľadanie vajíčok v záhradách zámku Vaux-le-Vicomte na predmestí Paríža. Tento rok organizátori avizovali túto krásnu akciu práve na prichádzajúci víkend medzi 11. - 13. aprílom 2020 a bol by to už 15. ročník. Samozrejme je tento rok anulovaný a ďalšie sprievodné akcie ako sú promenády na poníkoch, prezliekanie do historických kostýmov, ateliéry maľovania na tvár, či dobrodružstvá v podzemnej jaskyni, zostávajú len zbožným želaním v hlavách všetkých návštevníkov. Podobne ako aj ostatné veľkonočné podujatia, ktoré bývajú súčasťou sviatkov, napr. v Múzeu čokolády v Paríži, kde sa chodievajú deti učiť dekorovať vajíčka. Ďalšou z mnohých obľúbených aktivít v tomto čase býva návšteva rôznych fariem. Rodičia s deťmi si môžu obzrieť hospodárstvo, pozorovať domáce zvieratká v ich dennom živote – tiež sa k tomu tento rok nedostanú.

Čokoládový raj

Veľkonočné obdobie býva v znamení čokolády a veľkolepých ukážok majstrovstva výrobcov, ktorí  predvádzajú  úžasné kreácie vo svojich výkladoch. Lákadlá v podobe ohromných čokoládových zajacov, krútiacich sa obrích vajec, či tečúcich čokoládových fontán doslova pozývajú na návštevu v špecializovaných obchodoch. Milovníci čokolády a čokoládových pochúťok zažívajú čokoládový raj. V rámci degustácií dostanú príležitosť na objavovanie nových a netradičných dobrôt. Každý rok testujú naše chuťové poháriky príchuťami pomarančov, mäty, citrónu, mandlí, fantázii sa medze nekladú...dokonca aj neobvyklými ako je slaný karamel, čili papričky, gaštany a podobne.  Nie je raritou, ak uprostred obchodíka s čokoládou tróni uprostred priestoru nadrozmerná figúrka z čokolády alebo aj monument v čokoládovom prevedení. Či sa dejú veci v podobnom sladkom ošiali aj tentokrát, neviem celkom posúdiť, pretože od 17. marca 2020 žijeme vo Francúzsku v obmedzeniach. Prioritu pred čokoládou majú potraviny dennej potreby a zatláčajú tak typické sladkosti trošku do úzadia.

Tradícia rodinných stretnutí a typického veľkonočného menu

Obmedzenia zasahujú do životov rodín prakticky vo všetkom. Podobne ako na Slovensku, tak aj tu osobné stretnutia nahrádzajú telefonické rozhovory alebo písanie cez sociálne siete. Vďaka Bohu aj za to, inak by to bolo oveľa menej znesiteľnejšie.

Veľká noc a veľkonočné sviatky sú vo Francúzsku spojené s jedinečnou príležitosťou na stretnutie širokej rodiny pri dobrom jedle. Tradične by na stole nemala chýbať jahňacina. Zvykne sa piecť v rúre na rasci a bylinkách z Provensálska s cesnakom a olivovým olejom, tzv. „gigot d´agneau cuit au four“. Ako príloha sa zvykne podávať zelenina, najmä zelené fazuľky spolu s pečenými zemiakmi. Veľkou špecialitou v Normandii je jahňacina, ktorá je už sama o sebe slaná, hovoríme, že je pré - salé. Je to spôsobené tým, že ovečky sa pasú na slaných pasienkoch v okolí Le Mont Saint Michel, kde sa okolie premýva morskou vodou z Atlantiku. Soľ z vody sa usádza na lúkach, kde sa pasú ovce a preto je ich mäsko slané prirodzene. Gurmáni neváhajú dať aj o viac ako 30 % z bežnej ceny navyše, len aby si vychutnali výnimočnú jahňacinu na svojom veľkonočnom tanieri. Často si ju zháňajú aj mesiac alebo dva vopred.

Najčastejším dezertom, ktorý sa podáva, je veľkonočná koruna – Couronne de Pâques. Pripravuje sa z kysnutého cesta ako naša brioška, rôzne sa ozdobuje, napríklad čokoládou, ovocím a podobne. Existuje však aj koruna v slanej verzii a vtedy sa používa hlavne lístkové cesto, ktoré sa plní lososom a ďalšími slanými ingredienciami. Deti v alsaskom regióne na francúzsko-nemeckých hraniciach vyrábajú malé hniezda, dúfajúc, že zajačiky oznamujúce Veľkú noc im do nich prinesú veľa rôznych čokoládových vajíčok.

Veľkonočný termín ako možnosť úniku

Ten sa tento rok nekoná. Najvychytenejší termín v roku, kedy cestovatelia využívajú svoje voľno na spoznávanie iných krajín, dostáva tento rok rozpačitú príchuť cestovania prstom po mape a plánov na budúce obdobia. Každý rok sa stáva príležitosťou uniknúť slovenským korbáčom a vedrám s vodou. Aj Paríž posledné roky praskal vo švíkoch práve počas Veľkej noci a turisti s obľubou využívali tento termín na spoznávanie iných tradícií ako vo svojej krajine. Možno to tentokrát zmeníme aj my Slováci a pozrieme sa na tie naše inými očami a užijeme si opäť krásu maľovania veľkonočných vajíčok, či pečenia veľkonočných barančekov. Uprednostníme slovenskú prírodu a všimneme si, čo sme doteraz nestihli. Iné nám ani neostáva, okolnosti spojené so zdravotným rizikom aktuálne cestovanie pozastavili. Dovtedy si všetci držme palce, aby sme sa znova stretli s tými, ktorých sme už dlhšie nevideli. A keď to všetko prehrmí, bude aspoň milión dôvodov na to, aby sme mohli cestovať s novým pohľadom na také obyčajné veci v našich životoch.

Viera Ďurčaťová