Tento rok sa dejú veci. Trochu inak ako roky predtým. Covid19 doslova zatriasol zemeguľou a tá sa z toho nevie spamätať doteraz. Hovorím len obrazne, samozrejme, no toto čo sa aktuálne deje, s tým zrejme nikto nepočítal. Ja ako sprievodca určite nie.

V polohe bežca pripraveného na štart čakám na typický výstrel a ten neprichádza...tréningy za mnou, príprava vykonaná fyzicky aj mentálne a nič...skrátka nič, čo by uviedlo veci do pohybu. Ani vidina odloženého štartu na inokedy, teda nie v krátkom čase.

Našli ste sa v tom bežcovi aj Vy? Pretože presne tak sa cítim ja, dúfam a verím, že veci sa vrátia do svojich zabehnutých koľají a skončí sa to vyčkávanie. Lenže na to už nie je vôbec priestor. Svet sa už prispôsobil novým „pravidlám“ a my sme denne konfrontovaní s ich dodržiavaním.

Druhá vlna, tretia vlna...

V ktorej „vlne“ pandémie sa aktuálne nachádzame, netuší celkom presne asi nikto. Odborníci na problematiku epidémií nie sú vo svojich názoroch jednotní, nie je sa na čo stopercentne spoľahnúť. Dokonca každá krajina má na to svoju vlastnú odpoveď a reakciu kompetentných.  WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, tiež predviedla svoje dosahy na verejnú mienku. Psychicky sme sa pripravovali na druhú vlnu a možno sme ju už dávno prekonali a ani o tom nevieme. Aká nová vlna však nastane alebo už nastala v cestovnom ruchu sa môžeme len domnievať.

Už Vás zunovalo doma čakať a dúfať, že sa situácia vykryštalizuje a vrátime sa do normálu? Že znova, tak ako sme s vervou plánovali svoje dovolenky, tak ich s rovnakým nadšením aj zrealizujeme? Prajem si to aj ja. Veľmi. Aké sú však úskalia aktuálnej situácie, na to sa teraz pozrieme prakticky.

Je všeobecne známe, že dnes nie je žiadny problém dostať sa z jedného konca zemegule na opačný. Perfektné zistenie, že sme tak super prepojení. Lietajúce mašiny nás dokážu dostať tam kam si prajeme prakticky v priebehu niekoľkých hodín. Ale! Aktuálne má množstvo leteckých spoločností vážne finančné ťažkosti. Lietajúce stroje a ich údržba nie sú práve lacnou záležitosťou. A odkiaľ majú vziať nové finančné zdroje, keď klienti nelietajú v takej miere ako pred marcom 2020? Na niektorých linkách dokonca lietajú poloprázdne lietadlá, aby si vďaka legislatíve udržali svoje povolené trasy vo vzduchu. Zvláštne mať nad hlavou lietadlá bez pasažierov len preto, aby neprišli o priestor. Navyše mnohé letecké spoločnosti rapídne zredukovali počty svojich zamestnancov. Máloktorá z nich si môže dovoliť  dlhodobo platiť ľudí, ktorí sedia doma bez činnosti. Hovoríme o mechanikoch, pilotoch, stevardoch, letových dispečeroch, asistentoch na letisku, pracovníkov bezpečnosti a iste sme nevymenovali všetkých.

Profesionáli v cestovných kanceláriách a agentúrach

Po tom, čo letecké spoločnosti „zavarili“ aj ďalším článkom v sektore cestovného ruchu, sa strhla lavína so zamestnancami, ktorí sú na ne doslova naviazaní. Ak sa do vysnívanej destinácie nemáme ako dostať, potom aj výkon produktových manažérov, telefonistov, či predajcov pobytových zájazdov je celkom zbytočný.

Ba ani nie, od marca 2020 čelia náporu klientov, ktorí svoje zájazdy museli prehodnotiť a rozhodnúť sa, či na uhradené pobyty vycestujú alebo nie. Vo všetkých cestovných spoločnostiach telefóny rinčali celé dni až týždne a zamestnanci zápasili nielen s dodržiavaním zákonov, ale aj s vlastným presvedčením, či je fér klientom ukrojiť z peňazí na pokuty z nedodržania podmienok v zmluvách k zájazdom. Rôzne zvolené stratégie manažmentu tak mohli otvoriť oči všetkým zúčastneným. Je fajn si dobre zapamätať kto sa k Vám ako zachoval, akú mieru korektnosti a taktu Vám prejavili, ako s Vami komunikovali a na čo Vás uchlácholili alebo nahovorili. Najhoršie v tom bolo to, že nikto si nebol v ničom istý. Čo platilo jeden deň, na druhý deň bolo presne naopak.

Pri veľkej dávke šťastia sa k Vám dostali všetky investované peniaze, pri menšej ste obdržali voucher na neurčito a v najhoršom prípade sa záhadne stratila tretina Vašich peňazí za odstúpenie od zmluvy kvôli mimoriadnym okolnostiam. Cestujúcemu môže, ale !nemusí vzniknúť povinnosť zaplatiť cestovnej kancelárii odstupné. Tak aby sa v tom čert vyznal, každý si môže zákon vyložiť po svojom. A ďalej citujem zo zákona: „Cestovná kancelária nemusí nahradiť cestujúcemu škodu, ak k porušeniu zmluvy došlo cestujúcim, treťou osobou alebo neodvrátiteľnými a mimoriadnymi okolnosťami“. Je pandémia takouto okolnosťou? Vrcholom ľadovca je možnosť cestovateľa reklamovať zájazd až do dvoch rokov od skončenia zájazdu, to hovorí Zákon o zájazdoch z 1. 1. 2019 v Slovenskej republike. Vedeli ste o tom?

Hotely a reštaurácie v Paríži

Zvláštna situácia sa celoplošne odohrávala v rôznych hoteloch. Bombardovaní hygienikmi a nonstop menenými oficiálnymi nariadeniami sa hoteloví manažéri museli potiť vo vlastnej šťave každý deň. Rezervácie izieb sa menili z hodiny na hodinu. Čo bolo platné pred rokom a dlhšie, zázračne stratilo svoju účinnosť a klienti zostali častokrát zaseknutí niekde medzi letenkou a voucherom na ubytovanie. A mnohí sú tam zaseknutí doteraz.

Hoteliéri v metropole odzrkadlili situáciu svojím spôsobom. Možno by ste očakávali, že znížia svoje ceny, no viaceré siete radšej svoje pobočky zatvorili, len aby s cenou nešli dolu. Ďalšie skrachovali, pretože nezvládli celkovú „réžiu“ na svojich zamestnancov. Obdobná situácia nastala v reštauračných zariadeniach. Osobne som si to potvrdila na viacerých miestach, kde som predtým chodila so svojimi klientmi. Áno, ceny išli naozaj hore, stúpli. Klientov je o niečo menej a deficit treba nahradiť. Týmto spôsobom sa snažia dobehnúť to, o čo prišli počas niekoľkých mesiacov kvôli pošramotenej hlavnej sezóne. Ufff. Niektoré prevádzky to nerozchodili vôbec a sú v ponuke na predaj iným odvážnym prevádzkarom.

„Vybookovaní“ sprievodcovia

Ak sa mám vyjadriť ako profi sprievodca na už spomínanom štarte, môj diár je ešte stále plný až do polovice októbra. Stále čakám na ten výstrel. Ale už ho dávno považujem za fikciu. Vo vzťahu k CK a CA sa uplatňuje terminológia obchodných partnerov a nie zamestnancov ako je to často vnímané laikmi. Preto tieto spoločnosti nemajú voči sprievodcom žiadne povinnosti odškodňovania alebo nahradzovania príjmu. Štát sa k cestovnému ruchu správa ako k okrajovej záležitosti, ktorá predstavuje pomyseľný horúci zemiak. Ten sa už roky prehadzuje z jednej ruky do ďalšej.

Ja som svojim súkromným klientom peniaze za nezrealizované služby posielala v plnej výške tak ako si moje služby predplatili. Cením si, že si vybrali práve mňa a predpokladám, že po takomto geste si ma vyberú s dôverou znova. A možno to najbližšie budete Vy, čo čítate tento príspevok. Budem sa veľmi tešiť. Ak to dovtedy prežijem. Viac ako polovica sprievodcov už totiž dávno zmenila svoj smer a našla si inú prácu. Z ničoho sa dlho fungovať nedá.

Reštrikcie v parížskych múzeách a galériách

Obmedzenia, ktoré sa naštartovali už od prvých prevalených nepriaznivých počtoch o nakazených vírusom zasiahli ako guľový blesk. Veľkej kritike v úvode pandémie najprv čelilo Múzeum v Louvri, kde si zamestnanci vylobovali zo dňa na deň nečakané a náhle zatvorenie výstavných priestorov. Vedenie bolo nútené prehodnotiť situáciu a potom sa plošne robili rôzne reštrikcie, ktoré sa týkali hlavne počtu návštevníkov.

Postupné zavedenie povinnosti mať vopred rezervovaný vstup je do dnešného dňa štandardom v mnohých múzeách a galériách, aby bol dostatočne regulovaný počet ľudí v interiéroch. Tu je dôležité podotknúť, že itineráre budú musieť produktoví manažéri v CK riadne prepracovať, aby nesľubovali to, čo nebudú môcť kvôli týmto opatreniam dodržať. Vstupy a dĺžka trvania prehliadok sa opäť predĺžili a bude potrebné prerátať množstvo času na uskutočnenie prehliadok. A možno aj trochu zainvestovať do poplatku za skupinové vstupy, ktoré častokrát ignorujú práve kvôli cene.

Počiatočná rozpačitosť v krajine okolo nosenia rúška bola v kontraste k opatreniam, ktoré sa diali v rovnakom čase v Čechách a na Slovensku. Olej do ohňa v nerozhodnosti, či sú rúška účinné alebo neúčinné, pridávala samotná vláda a dnes sú už štandardom nielen v interiéri, ale aj v exteriéri podľa lokality. Parádny obrat. Dodržiavanie vzdialenosti, navigácie šípkami v múzeách, ale aj v metre ako na ceste, bariéry, navigačné piktogramy sú už týždne súčasťou našich bežných dní.

Okruh 1 kilometer s podpísaným „sebapovolením“ a semafory

Kým na Slovensku sa v marci ľudia mohli s rúškom pohybovať viac menej voľne, tu vo Francúzsku nastal tvrdý zákaz a pohyb v okruhu len do 1 km bol ako za trest. Navyše sme museli chodiť von so sebapovolením s podpisom od seba samého. Kto na to pozabudol, vyfasoval nie malú pokutu. Teraz to vyznieva akoby to ani nebolo, no aktuálny voľný pohyb je ako otvorenie hraníc spred rokov. Po tieto dni sa zasa riadime semaformi. Každá krajina je označená farbou a ostatní sa k nej správajú podľa toho ako svieti. Všetky si zbožne želajú, aby boli zelené.

A to si želám aj ja. Nech je to ako predtým, prosím. Nech si môžeme plniť cestovateľské sny.

Viera Ďurčaťová