Šnúra zimných sviatkov, ktoré sa začínajú Vianocami, kedy sa na našich stoloch objavujú samé dobroty a najmä „Bûche de Noël“ (Vianočné poleno), pokračuje 6. januára Trojkráľovým koláčom. Ten vo Francúzsku jeme prakticky celý január. Ochutnala som ich niekoľko a napriek tomu, že obľubujem klasiku v podobe mandľovej náplne, tento rok vyšiel ako víťaz Trojkráľový koláč alias „Galette des rois“ s prekvapivou pistáciovou náplňou. A len čo sa toto koláčové obdobie skončí, vhupneme do ďalšieho sviatku s názvom La Chandeleur – Hromnice. Akoby sme prechod zo starého roku do ďalšieho mali prejsť v sprievode príjemných vecí. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak vlastne každý sviatok je prepojený s nejakým typickým jedlom a príležitosťou k ochutnávkam. A to majú Francúzi veľmi radi.

2. február je deň, v ktorom sa bude všade skloňovať slovo „crêpe“, teda palacinka. Gazdinky, ktoré chcú palacinky pripraviť osobne s vlastným pričinením, majú všetky potrebné ingrediencie dávno doma nachystané. Školáci v ten deň určite budú mať na obed palacinky, doma na večeru tiež a pravdepodobne nebude nikto protestovať. U nás na Slovensku sa tento deň spája najmä s hromničnými sviečkami a kresťanským sviatkom Hromnice. Presne 40 dní od Vianoc si kresťania pripomínajú prinesenie Ježiška do chrámu, tzv. Obetovanie Pána.

Pomenovanie sviatku „La Chandeleur“ je odvodené z latinského slova „candela“, po francúzsky „chandelle“, v slovenskom preklade sviečka. Starí Slovania mali tiež radi oheň. Zapaľovali sviečky a dávali ich do okien, aby sa ochránili pred zásahom blesku. Naše Hromnice boli venované staroslovanskému bohu hromu, z čoho pochádza názov hromničných sviečok.

Pôvodne pohanský sviatok sa začal sláviť ako kresťanský v 5. storočí, v ktorom sa pápež Gelasius I. rozhodol pripomenúť si deň Obetovania Pána sviečkovou procesiou. V celom Ríme tak ľudia vyšli do ulíc so zapálenými sviečkami. Traduje sa, že ako poďakovanie unaveným pútnikom, ktorí prišli do Ríma, pápež rozdával palacinky. Iná verzia spomína, že Chandeleur je obdobím, kedy sa dni začínajú výraznejšie predlžovať a palacinkami s okrúhlym tvarom a zlatistou farbou si pripomíname slnko. Roľníci vraj robili na Hromnice palacinky aj preto, aby mali na ďalší rok bohatú úrodu obilia. O tom svedčí aj príslovie: „Si point ne veut de blé charbonneux, mange des crêpes à la Chandeleur.“ Kto teda na Hromnice nerobil palacinky, môže očakávať na ďalší rok slabú úrodu obilia.

U nás sa palacinky obracať na panvici istotne budú, dokonca nielen jeden deň. V prípade, že chcete vyskúšať niečo nové a zároveň typicky francúzske, odporúčam Vám palacinku s názvom „Suzette“. Ide o sladkú palacinku, ktorá sa flambuje s likérom Grand Marnier s pomarančovou príchuťou. Páči sa mi, keď v reštaurácii pri podávaní tejto lahôdky čašník zapáli palacinku rovno pred mojimi očami. Vďaka aktuálnej situácii však budem tento rok palacinky robiť hlavne doma. Vo Francúzsku sa obracanie palaciniek spája s ďalšou zaujímavou tradíciou. Ako na to? Pri príprave palaciniek je potrebné pravou rukou vyhodiť prvú palacinku do vzduchu a zároveň v druhej ruke držať zlatú mincu. Ak sa palacinka obráti do panvice korektne, tak počas roka nebudú v rodine chýbať peniaze. Tak Vám želám pri príprave veľa šťastia a zručnosti, aby Vám peniaze rozhodne nechýbali.

Viera Ďurčaťová