Rok čo rok sa opakuje to isté. Len čo deti zasadnú v septembri do školských lavíc, tak od októbra sa začínajú veľkolepé prípravy na najkrajšie sviatky v roku – na Vianoce. Na haussmannskom bulvári v Galeries Lafayette „vyrastie“ pod kupolou vyzdobený strom a od začiatku novembra sa v obchodnom dome Printemps začnú hýbať každoročne očakávané „živé výklady“. Kreatívni dizajnéri si vždy dajú záležať, aby ich vitríny pritiahli nielen pozornosť všadeprítomných turistov. Zvedavé deti s doširoka otvorenými očami  tisnú svoje nošteky na sklá a nadšene výskajú nad úžasným divadlom, ktoré sa dookola odohráva v tónoch veselo znejúcej vianočnej hudby. Dokonalá pozvánka. Avšak nie pre bežných domácich obyvateľov. V Paríži začneme vnímať atmosféru vianočných sviatkov od momentu, kedy sa začnú pripevňovať na budovy dekoratívne inštalácie a všade na predmestiach aj v centre pribudnú pred radnicami svietiace vločky, stromčeky a vianočné gule rozmanitých farieb. Výklady obchodíkov a obchodných domov sa akoby šibnutím čarovného prútika premenia na ligotavé a blikajúce nádhery. Mne by celkom stačilo keby sa všetky tieto procedúry začali odohrávať od 1. decembra, kedy začína advent, no tak ako v iných mestách kdekoľvek inde, tak aj Paríž sa zázračne ponorí do  svojich „vianočných šiat“ a časom sme všetci chtiac-nechtiac zainteresovaní v tejto sviatočnej paráde.

Rozbehnutý vlak sviatočných príprav zvyšuje svoju rýchlosť v podobe pribúdajúcich vianočných trhov na viacerých miestach v meste. Kým tie najväčšie Marché de Noël sa nachádzajú v modernej štvrti La Défense, tradičné vianočné trhy zo Champs Elysées sa presunuli do Jardin de Tuileries (Tuilerijských záhrad). Tento rok sa od Víťazného oblúka smerom dolu na Champs Elysées (Elyzejské polia)  predvádza žiarivá výzdoba vo výrazne červenom prevedení. Ďalšie trhy prebiehajú aj v iných štvrtiach ako napr. pri Chráme Matky Božej alebo v štvrti Saint-Germain-des-Prés.

Ani pekárne a cukrárne sa nenechajú zahanbiť. Predháňajú sa v nápaditosti Bûche de Noël (Vianočné poleno), čo je vlastne naša piškótová roláda s rôznymi náplňami a už z diaľky z výkladov „nakúkajú“ na okoloidúcich. Pred kvetinárstvami sa objavia živé stromčeky snáď všetkých veľkostí. Po uliciach rozvoniavajú pečené gaštany, ich príjemná vôňa sa šíri doďaleka spolu s ďalšími lahodnými arómami voňavej kávy, horúcej čokolády alebo vareného vína. Ľudia napriek chladnejšiemu počasiu stále najradšej sedia vonku pod veľkými ohrievačmi a niekedy aj s dekami na kolenách. V rukách si držia vianočné punče a živo diskutujú. V obchodných galériách trónia masívne červené kreslá, kde čaká Père Noël (vianočný otec), aby mu všetky deti mohli pošepkať do uška svoje vianočné želania. A deti to berú rozhodne veľmi vážne.

Pred vstupmi do kostolov na bránkach a stenách visí kopa pozvánok na vianočné koncerty živej hudby. Medzi najkrajšie patria tie v kostole Madeleine, v Notre Dame de Paris, v Sainte Chapelle alebo v Sacré Coeur v štvrti Montmartre. Tí, čo radi športujú a majú v obľube korčuľovanie, môžu využiť viaceré ľadové plochy v meste. Už tradične otvára svoje dvere Grand Palais s najväčším patinoire (klziskom) v meste, ďalšie je na streche Grande Arche v štvrti La Défense alebo vo Forum des Halles. Menšie klziská často postavia pred radnicami, aby sa mohli malí aj veľkí vyšantiť aspoň na improvizovanom ľade. Jediné, na čo asi márne čakáme, je sneh. Ak aj napadne, je veľmi rýchlo preč. Pre zopár centimetrov snehovej posýpky doprava v meste takmer vždy skolabuje, minimálne tak, akoby napadli dva metre. Sneh a snehové gule bývajú vo výkladoch namaľované alebo stromčeky bývajú prifarbené na bielo, aby aspoň trošku kompenzovali chýbajúcu bielu perinku.

V adventnom kalendári sa otvárajú posledné okienka a o pár dní nastane Štedrý večer. O sviatočnom jedálnom lístku som sa rozprávala so svojimi francúzskymi priateľmi. Rodina sa začne obyčajne schádzať k štedrovečernému stolu okolo dvadsiatej hodiny, vtedy sa pije biele víno, šampanské alebo jemné aperitívy, podávajú sa najmä predjedlá ako fois gras (kačacia pečienka), údený losos, krevety s malými canapés (sendvičmi). Obvyklá hodina začiatku večere je 21. hodina. Tradičným hlavným jedlom je dinde farcie aux marrons (morka plnená gaštanmi), no v mnohých rodinách sa podávajú huîtres (ustrice), coquilles de Saint-Jacques (mušle Svätého Jakuba) alebo aj chapon (kastrovaný kohút). Dezert, ktorý musí byť vo sviatočnom menu každej typickej francúzskej rodiny, je Bûche de Noël (Vianočné poleno). Býva v rôznych obmenách, často čokoládové, malinové, pistáciové alebo v rôznych kombináciách napr. s karamelom, vanilkovou zmrzlinou a pod. V Provensálsku sa zvykne podávať Treize desserts provençaux de Noël (Trinásť dezertov), ktoré symbolizujú Ježiša a jeho dvanásť učeníkov. Sladký dezert je posledným a ukončujúcim chodom večere. Samozrejme, neboli by to Francúzi, keby počas celého večera nepopíjali víno. Štedrá večera trvá niekoľko hodín, často sa končí po polnoci alebo po jednej hodine rannej.

Vo Francúzsku nosí darčeky Père Noël (vianočný otec) a otvárajú sa väčšinou ráno 25. decembra. Niekedy darčeky rozdáva najmladší člen rodiny, nie však skôr ako po polnoci.

Viera Ďurčaťová